Ani jedni sviatky nie sú také bohaté na zvyky a povery ako Vianoce. A to platí zvlášť u Máňanov. Vianočná nálada začína štedrým dňom, kedy aj celá máňanská pospolitosť slávi Krista Pána narodenie. V každom dome na Štedrý večer bol vianočný stromček zo smreku alebo borovice. V bohatej rodine bol ozdobený bohatšie, v chudobnejších mali chudobné, menšie stromčeky. Vešali ich o povalu a zdobili orechmi a jabĺčkami. Na Štedrý deň sa všetci od rána postili a starali sa, aby Štedrý večer bol ozaj štedrý. Od rána chlapci upratovali dvor a kŕmili lichvu. Dievčence chystali štedrovečerný stôl, nevestičky vyvárali pupáčiky, gazda nachystal z povaly orechy, jablká, hrozno a zbožie a stará mama prichystala oplátky, med, cesnak, sito a sviečku. Polienka pri peci museli byť do páru, aby sa dievky nevydali za vdovca. Pod taniere sa dávali rôzne predmety. Pod jeden tanier prsteň, pod druhý pátričky, pod tretí handrička... Za stolom muselo byť o jednu stoličku viac, pre pocestného. Keď začali na Štedrý večer zvoniť, všetci si posadali za slávnostný stôl, okrem gazdinej, ktorá prišla so zapálenou sviečkou a vinšovala celej rodine: „Vinšujem Vám, vinšujem, tieto slávne sviatky Adama a Evy a zajtra Krista Pána narodenie, aby Vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, hojného božského požehnania. Pochválen Pán Ježiš Kristus“. Všetky dary sa zároveň prežehnali svätenou vodou. Na Štedrý večer sa večeriavalo pri sviečke. Na koho sa knôt z tejto sviečky nahol, ten mal do roka umrieť.
Potom nasledovala slávnostná večera. Gazdiná rozdala každému oplátku s medom, počnúc od najstaršieho. Pritom každému urobila medom na čelo krížik a dievčatám vravela: „aby ťa chlapci ľúbili!“. Potom na stôl postavila sito naplnené orechmi, jablkami a hroznom. Hlava rodiny vzala zo sita štyri orechy a do každého kúta hodila po jednom hovoriac: „Moje milé štyri kúty, nemám vás čím obdariť, len týmto skromným darčekom. Zdravím, šťastím, hojným božským požehnaním.“ Nato si každý zobral so zatvorenými očami zo sita po jednom orechu. Kto si zobral skazený, prázdny orech, ten vraj do roka zomrie. Po orechoch nasledovali jabĺčka, ktoré sa rozdelili na toľko častí, koľko ľudí sedelo pri stole. Každý musel dať čiastku jabĺčka svojmu susedovi so slovami: „keď ťa bude vodiť strašidlo, spomeň si na mňa.“ Kedysi ľudia verili, ak strašidlo vodilo ľudí po nociach a v takejto tiesni si dotyčný nešťastník spomenul na darcu štedrovečerného jabĺčka, strašidlo ho hneď prestalo vodiť.
Po ovocí sa jedávali makové pupáčiky. Pri vyváraní sa jeden nechával naschvál väčší, vraj, aby cez žatvu boli také klasy.
Po zjedení fazuľovej polievky sa dievky pozerali pod taniere. Ktorá si našla prsteň, mala sa do roka vydať. Ktorá mala pod tanierom pátričky, tá sa musela ešte celý rok modliť za dobrého muža. Tá s handričkou mala do roka pestovať bábätko. Po zjedení sa gazda poďakoval Bohu za dary, ktoré požívali.
Keď sa dokončila večera, jedna z dievok odniesla jeden pupáčik do susedov na okno, vraj, aby ich blchy prešli k susedom. Ostatné pozametali izbu a smeti vynášali na dvor. Dávali pozor, odkiaľ vtedy zašteká pes, do toho domu sa vydajú. Gazda nezabúdal ani na svojho paholka. Ten po príchode pekne zavinšoval, doniesol pod stôl batoh slamy, na ktorej budú spávať deti, aby uvideli Ježiška. Gazda ponúkol z božích darov a nakázal mu, aby zobral jednu oplátku, v ktorej je petržlen, kravám, aby dobre dojili. Na štedrý večer sa kládlo na stôl pod plachtu zbožie, ktoré gazda prikryl svojím klobúkom. Keď sa týmto klobúkom pobúchala nezdravá lichva, verilo sa, že sa ihneď uzdraví. Gazdiná dávala každej husi po jednom makovom pupáčiku, aby dobre niesla, aby mala toľko vajec, koľko zrniek maku je na pupáčiku a gunárovi zas cesnak, aby bol jedovatý. Keď paholok napájal kone na Štedrý večer, hádzal im do putne štedrovečerné jablko. Keď ho kone zožrali, boli zdravé a okrúhle, ako to jablko. Škrupiny z vianočných orechov sa dávali zase sviniam, aby sa dobre viedli. Keď sa cez Štedrú večeru kýchlo mužovi, v tomto dome bude mať krava po otelení bujačka, keď kýchla žena, bude jalovička
Všetci veriaci chodili na polnočnú svätú omšu do kostola, ktorej sa u nás volá „utierňa“. Keď prichádzali ľudia z utierne domov, fŕkali na dvore do výšky vodu a hovorili: „Vyššie voda ako oheň.“ Verili, že taký dom do roka určite nezhorí. V minulosti nosili dievky zo štedrovečerného sita jablko pod pazuchou na polnočnú omšu. Keď prišli domov, jablko si dali pod vankúš. Zavčas rána vyšli na ulicu, zahryzli doň a čakali, kým nepôjde nejaký muž. Hovorilo sa, že meno prvého muža, ktorého uvidia, bude menom ich vyvoleného. Tento zvyk zanikol asi pred tridsiatimi rokmi.
Na štedrý večer chodievali dievky triasť slamené strechy. Ak dievke spadlo pri trasení do zástery zrnko žita, mala sa vydať za gazdu, ak raž, vydá sa za hofiera. Chodili aj búchať na chlievy. Koľko razy vtedy zakrochká sviňa, o toľko rokov sa vydá. Tiež hádzali na Štedrý večer cez seba papuču. Keď sa papuča obrátila prednou časťou do dverí, vtedy sa do roka vydala. Čo sa týka chlapcov, keď sa začalo stmievať, plieskali bičmi a cez utierňu hádzali do kostola orechy. Hovorilo sa, že cez utierňu lichva v maštali rozpráva ľudským jazykom a v studniach miesto vody je víno.
V Mani sa verilo aj na mnohé iné povery, veď, kto koľko orechov rozbil na Božie narodenie, toľko do roka rozbije hrncov. Kto je na druhý deň makové pupáčiky, bude mať po celý rok blchy. Aké bolo počasie za 12 dní od Lucie do Štedrého dňa, také bude aj cez jednotlivé mesiace podľa poradia. Dievky sa umývali vodou, ktorou sa na Štedrý večer vyvárali pupáčiky. O kom sa im v noci snívalo, že ich prišiel utrieť, ten si ich vezme za ženu. Deti, ktoré zvykli husi pásť, nesmú sa pozerať do sita, lebo ich nebudú husi poslúchať.
Máňania si nevedeli predstaviť prežitie 24.decembra bez týchto tradícií. Pre nich všetko ostatné v tento deň stratilo význam, nepremýšľali nad ničím iným. Len ako prežiť v kruhu svojich najbližších narodenie Božieho dieťatka. Preto bol tento deň pre nich taký vzácny!
Potom nasledovala slávnostná večera. Gazdiná rozdala každému oplátku s medom, počnúc od najstaršieho. Pritom každému urobila medom na čelo krížik a dievčatám vravela: „aby ťa chlapci ľúbili!“. Potom na stôl postavila sito naplnené orechmi, jablkami a hroznom. Hlava rodiny vzala zo sita štyri orechy a do každého kúta hodila po jednom hovoriac: „Moje milé štyri kúty, nemám vás čím obdariť, len týmto skromným darčekom. Zdravím, šťastím, hojným božským požehnaním.“ Nato si každý zobral so zatvorenými očami zo sita po jednom orechu. Kto si zobral skazený, prázdny orech, ten vraj do roka zomrie. Po orechoch nasledovali jabĺčka, ktoré sa rozdelili na toľko častí, koľko ľudí sedelo pri stole. Každý musel dať čiastku jabĺčka svojmu susedovi so slovami: „keď ťa bude vodiť strašidlo, spomeň si na mňa.“ Kedysi ľudia verili, ak strašidlo vodilo ľudí po nociach a v takejto tiesni si dotyčný nešťastník spomenul na darcu štedrovečerného jabĺčka, strašidlo ho hneď prestalo vodiť.
Po ovocí sa jedávali makové pupáčiky. Pri vyváraní sa jeden nechával naschvál väčší, vraj, aby cez žatvu boli také klasy.
Po zjedení fazuľovej polievky sa dievky pozerali pod taniere. Ktorá si našla prsteň, mala sa do roka vydať. Ktorá mala pod tanierom pátričky, tá sa musela ešte celý rok modliť za dobrého muža. Tá s handričkou mala do roka pestovať bábätko. Po zjedení sa gazda poďakoval Bohu za dary, ktoré požívali.
Keď sa dokončila večera, jedna z dievok odniesla jeden pupáčik do susedov na okno, vraj, aby ich blchy prešli k susedom. Ostatné pozametali izbu a smeti vynášali na dvor. Dávali pozor, odkiaľ vtedy zašteká pes, do toho domu sa vydajú. Gazda nezabúdal ani na svojho paholka. Ten po príchode pekne zavinšoval, doniesol pod stôl batoh slamy, na ktorej budú spávať deti, aby uvideli Ježiška. Gazda ponúkol z božích darov a nakázal mu, aby zobral jednu oplátku, v ktorej je petržlen, kravám, aby dobre dojili. Na štedrý večer sa kládlo na stôl pod plachtu zbožie, ktoré gazda prikryl svojím klobúkom. Keď sa týmto klobúkom pobúchala nezdravá lichva, verilo sa, že sa ihneď uzdraví. Gazdiná dávala každej husi po jednom makovom pupáčiku, aby dobre niesla, aby mala toľko vajec, koľko zrniek maku je na pupáčiku a gunárovi zas cesnak, aby bol jedovatý. Keď paholok napájal kone na Štedrý večer, hádzal im do putne štedrovečerné jablko. Keď ho kone zožrali, boli zdravé a okrúhle, ako to jablko. Škrupiny z vianočných orechov sa dávali zase sviniam, aby sa dobre viedli. Keď sa cez Štedrú večeru kýchlo mužovi, v tomto dome bude mať krava po otelení bujačka, keď kýchla žena, bude jalovička
Všetci veriaci chodili na polnočnú svätú omšu do kostola, ktorej sa u nás volá „utierňa“. Keď prichádzali ľudia z utierne domov, fŕkali na dvore do výšky vodu a hovorili: „Vyššie voda ako oheň.“ Verili, že taký dom do roka určite nezhorí. V minulosti nosili dievky zo štedrovečerného sita jablko pod pazuchou na polnočnú omšu. Keď prišli domov, jablko si dali pod vankúš. Zavčas rána vyšli na ulicu, zahryzli doň a čakali, kým nepôjde nejaký muž. Hovorilo sa, že meno prvého muža, ktorého uvidia, bude menom ich vyvoleného. Tento zvyk zanikol asi pred tridsiatimi rokmi.
Na štedrý večer chodievali dievky triasť slamené strechy. Ak dievke spadlo pri trasení do zástery zrnko žita, mala sa vydať za gazdu, ak raž, vydá sa za hofiera. Chodili aj búchať na chlievy. Koľko razy vtedy zakrochká sviňa, o toľko rokov sa vydá. Tiež hádzali na Štedrý večer cez seba papuču. Keď sa papuča obrátila prednou časťou do dverí, vtedy sa do roka vydala. Čo sa týka chlapcov, keď sa začalo stmievať, plieskali bičmi a cez utierňu hádzali do kostola orechy. Hovorilo sa, že cez utierňu lichva v maštali rozpráva ľudským jazykom a v studniach miesto vody je víno.
V Mani sa verilo aj na mnohé iné povery, veď, kto koľko orechov rozbil na Božie narodenie, toľko do roka rozbije hrncov. Kto je na druhý deň makové pupáčiky, bude mať po celý rok blchy. Aké bolo počasie za 12 dní od Lucie do Štedrého dňa, také bude aj cez jednotlivé mesiace podľa poradia. Dievky sa umývali vodou, ktorou sa na Štedrý večer vyvárali pupáčiky. O kom sa im v noci snívalo, že ich prišiel utrieť, ten si ich vezme za ženu. Deti, ktoré zvykli husi pásť, nesmú sa pozerať do sita, lebo ich nebudú husi poslúchať.
Máňania si nevedeli predstaviť prežitie 24.decembra bez týchto tradícií. Pre nich všetko ostatné v tento deň stratilo význam, nepremýšľali nad ničím iným. Len ako prežiť v kruhu svojich najbližších narodenie Božieho dieťatka. Preto bol tento deň pre nich taký vzácny!
Oblátka zo Šuri...
Forma na oblátk...
Forma na oblátk...
Použitá literatúra a pramene:
- Obecná kronika Mane
- p. Mária Bednárová
- folklórna skupina Dolina, pásmo Štedrý deň u pána richtára
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43